Obezita – pojmy
Marko
Definícia a klasifikácia obezity
Obezita je chronické ochorenie charakterizované zvýšením zásob telesného tuku. Abdominálna brušná obezita je spojená s metabolickými a kardiovaskulárnymi ochoreniami, často združenými do metabolického syndrómu.
Abdominálna obezita je definovaná obvodom pása > 88 cm u netehotných žien a > 102cm u mužov. Tieto kritériá boli vytvorené pre kaukazskú populáciu : pre iné etnické skupiny môžu platiť iné kritériá.
Abdominálna obezita sa tiež nazýva viscerálna, tvaru jablka, alebo obezity hornej časti tela.
Najčastejšie používané kritérium hodnotenia obezity je body mass index - BMI.
Na ilustráciu uvediem rozdelenie hmotnosti, nadmernej hmotnosti a obezity podľa BMI.
- BMI do 25 – normálna hmotnosť
- BMI 25-30 - nadmerná hmotnosť
- BMI 30-35 - I. stupeň obezity
- BMI 35-40 - II. stupeň obezity
- BMI nad 40 – III. stupeň obezity ( morbídna obezita )
- BMI nad 50 – super obezita
- BMI nad 60 - super super obezita
Patogenéza obezity
Obezita vzniká a udržiava sa počas nadmernej dlhodobej pozitívnej energetickej bilancie. Rizikové faktory pre vývoj obezity sú predovšetkým vysokoenergetická strava, nízka telesná aktivita, prispôsobenie sa sedavému spôsobu života a nepravidelné stravovanie. Jednoducho povedané ide o vyšší energetický príjem ako je energetický výdaj, pričom nadbytočné kilokalórie sa ukladajú ako tukové zásoby.
Epiodemiológia nadhmotnosti a obezity
Výskyt obezity v Európe sa pohybuje medzi 10 – 25% u žien, pričom nadhmotnosť a obezitu má viac ako 50% obyvateľov vo väčšine európskych krajín. Len za posledných 10 rokov sa počet obéznych zvýšil o 10 – 40%. Slovenský projekt MONIKA v roku 2002 zistil 57,4% výskyt nadhmotnosti a obezity vo vzorke 6867 ľudí vo veku 15 – 64 rokov.
Morbidná obezita sa v posledných desaťročiach stáva vážnym lekárskym, psychologickým, sociálnym a ekonomickým problémom. Ochorenie najskôr postihujúce predovšetkým populáciu ekonomicky rozvinutých štátov Európy a USA, sa šíri celým svetom. Výskyt morbídnej obezity má vzostupnú tendenciu a postihuje skoro všetky sociálne ekonomické skupiny obyvateľstva a svojimi komplikáciami, predovšetkým metabolickými a kardiovaskulárnymi, ohrozuje životy najviac mladých ľudí. Aj preto Svetová zdravotnícka organizácia ( WHO ) vyhlásila obezitu za epidémiu 21.storočia.
WHO vyhlásila obezitu pre jej ďalekosiahle zdravotné a celospolečenské dôsledky za svetovú epidémiu a boj s ňou považuje, podobne ako Evropská únia, za jednu z hlavných priorít. Na liečbu samotnej obezity a s ňou spojených zdravotných komplikácií sú vynakladané obrovské finančné prostriedky v mnohých odboroch medicíny, predovšetkým však v interných odboroch, diabetológii, kardiológii, ďalej v gynekológii, ortopédii, neurológii a v neposlednej rade aj v chirurgii. Štatistické hodnotenie úmrtnosti radí celosvetovo obezitu a jej komplikácie medzi tri najčastejšie príčiny smrti v populácii medzi 50. a 70. rokom života. U mladšej generácii (veková skupina 25-35 ročných) závažné formy obezity takmer desaťnásobne zvyšujú riziko predčasného úmrtia v zrovnaní so životnou prognózou rovnako starých neobéznych.
Zdravotné riziká obezity a socio-ekonomické následky obezity
Obezita zapríčiňuje významné zvýšenie chorobnosti, invalidity a úmrtnosti, zhoršuje kvalitu života. Priame zdravotné náklady spôsobené obezitou v Európe sa odhadujú na 2-8% celkových zdravotných nákladov, čo je porovnateľné s takými, chorobami ako je rakovina.
